Polsvat

Internet má zaujímavú minulosť. Asi málokto z nás vedel, že realizácia navzájom prepojených sietí počítačov vznikla v šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia. Avšak za nepríjemných okolností. Táto doba bola poznamenaná neustálym súperením medzi Spojenými štátmi a Ruskom. Predbiehali sa hlavne v technológiách. V tejto dobe malo ísť vytvorenie siete, ktorá by prepojila hlavné počítače ako vojenské, vládne, či akademické. Zároveň však pripojenie nesmelo byť viditeľné navonok, v prípade výbuchu jadrovej bomby.

Zo začiatku, koncom 60tich rokov, sa vytvoril prototyp sieťového pripojenia a niesol názov ARPANET.
Sieť mala pripojenie medzi Stanfordským výskumným inštitútom a univerzitami v Los Angeles, Santa Barbara a Utah.
Reálne pripojenie k internetu zažilo už Československo v roku 1991. Avšak jednalo sa o druhy sietí, ktoré nemali vysoké nároky a dali sa pripojiť pomocou liniek verejných telefónnych liniek, ktorými sme dovtedy disponovali.Po následnom rozdelení mali obe republiky svoju vlastnú, funkčnú internetovú sieť.

Už na prelome tisícročia dosiahol počet pripojení viac ako 100 000 0000 !
Vedeli ste napríklad o tom, že pripojenie k intenetu využíva aj Antarktída?
Významnými boli aj skoré osemdesiate roky, kedy sa zaviedol DNS. Čiže Domain Name Server, ktorý fungoval na systéme prevodu domén z klasických názvov na číselné IP adresy a späť. Aj vďaka tejto vychytávke bolo v devedesiatich rokoch navzájom pripojených cez 1 000 000 počítačov. Následne sa dostáva do módy takzvané surfovanie na nete, kedy trávime voľný čas prehliadaním webových stránok, len tak zo zaujímavosti a zvedavosti. Bez toho, že by sme potrebovali spraviť a nájsť niečo konkrétne. Ako to bolo v 60tich rokoch. No porovnajme si to využívanie internetu vtedy a devädesiate roky až po súčastnosť. Než už je využívanie celosvetovej siete predsa o niečom inom. Hlavne o zábave a konkate s ostatnými ľuďmi  a zdieľaní zábavných videí, či súborov.

Internet je roky populárnym fenoménom hlavne vďaka obrovskému množstvu informácií, ktoré nám poskytuje. Obrovským lákadlom sú taktiež sociálne siete a maily. Veď posiela dnes už niekto poštu ručne? Iba v prípade, ak chceme zaslať balík, či oznámenie do vlastných rúk príjemcovi. Avšak je to len jedna z mála výhod a možností. Takže, prečo je internet obľúbeným nástrojom pre všetkých? Zhrniem pár užitočných využití pomocou spomínanej celosvetovej siete.

•        Využitie vo firme

Pi začínajúcej firme sa pripojenie na internet využije hlavne k jej zviditeľneniu pred čo najväčším počtom ľudí. Pretože reklama uverejnená napríklad v časopise nás vyjde drahšie a pozornosť jej venuje len pár čitateľov, ktorí si daný časopis prelistujú. Pripojenie sa dá využiť taktiež na informačný systém vo vnútri vašich podnikov. Takýto systém napríklad uľahčí prácu sekretárkam.

•        Obchodníci

Sieťové pripojenie v tomto prípade použijeme na zverejenie ponúk, katalógov a cenníkov. Pomocou e- mailu môžme prijímať následné objednávky od zákazníkov. My zasa obratom odošleme faktúru. Nehovoriac o možnosti vytvoriť si vlastnú webovú stránku, pomocou ktorej si zákazník bude môcť náš tovar objednať a my sa jednoduchým spôsobom o objednávke rýchlo dozvieme.

•        Zdravotníctvo

Internet je v tejto inštitúcii už zaužívaný a už si len ťažko predstavíme situáciu, ak by tomu tak nebolo. Pomocou siete nájdeme špecializované pracoviská, informáce o farmaceutistických firmách a požadovaných liekoch. V praxi sa využívajú automatizované systémy, ktoré riada chod nemocníc.

•        Štátna správa

Pomocou počítačov a ich pripojeniam na internet sú na dosah všetky zákony, nariadenia a predpisy. Naviac zmes informácií je o moc prehľadnejšia ako kopy papierov, ktoré nám ľahko spadnú na zem, alebo sa pokrčia a roztrhnú. Taktiež sa nám poskytujú informácie o zmenách v zákonoch, ktoré sú najaktuálnejšie.

Či už potrebujete PR články alebo obsahové texty na váš web, nič nebude zadarmo. Teda, môže byť, no ak chcete dostať kvalitný obsah, tak by ste do neho mali zainvestovať. Zadarmo nie je nič, lepšie povedané, nič dobré nie je zadarmo. To platí samozrejme iba vtedy, ak hovoríme o biznise. Pozrite sa na to, s akými orientačnými cenami počítať.

Pozor na rozdielnu kvalitu

Mnohé agentúry majú svoj cenník postavený tak, že obsahové texty na web stoja aj o polovice menej, ako PR články. Na prvý pohľad sa vám to môže zdať normálne a logické. Veď predsa, PR článok musí byť kvalitnejší. To však nie je úplne pravda. Aj obsahové články na vašom webe, by mali byť kvalitné. Výrazne rozdielne ceny nehovoria o najvyššej možnej kvalite.

To isté platí aj vtedy, keď sa na tvorbe textov dohodnete s konkrétnym copywriterom. Rozdiel, ktorý sa pohybuje okolo niekoľkých eur je viac menej v poriadku. Päťdesiat percent hore – dole, však už nie.

Cena za hodinu

Kým sa dostaneme ku konkrétnym cenám článkov, musíme si vysvetliť, podľa čoho je cena určovaná v tejto oblasti. Úplne normálne. Pri cene za text, respektíve za normostranu, musíte počítať s časom, ktorý je potrebné venovať danému článku. Ak si za jednu normostranu zaplatíte, napríklad, päť eur, počítajte s tým, že mu copywriter nebude venovať viac času, ako je hodina, poprípade hodina a pol. Samozrejme, že sa to nedá prepočítavať presne, do poslednej bodky. Ako orientačné mantinely vám však cena za hodinu práce môže pomôcť.

Koľko stoja

Cena za kvalitný text, pričom je úplne jedno, či hovoríme o PR článkoch alebo iných článkoch, sa pohybuje okolo piatich až desiatich eur za normostranu.
Ak sa cena za jednu normostranu pohybuje pod päť eur, musíte počítať s priemernou až podpriemernou kvalitou. Profesionálne SEO agentúry si niekedy za jednu normostranu pýtajú aj dvadsať eur. Aj profesionálny copywriter môže mať ceny nastavené takto.

Oznámenie prišlo od projektového manažéra Andrewa Conrada – poskytol rozhovor pre Wall Street Journal. Cieľ projektu je jednoduchý, študuje čo najviac ľudí, aby sa zistilo, či je možné definovať, čo to znamená byť zdravou ľudskou bytosťou. Ak sa to dá dosiahnuť, potom logika naznačuje, že každá osoba s odchýlkami od tejto normy by mala mať dôvod na znepokojenie, pretože by mohla mať tendenciu vyvíjať určitý typ ochorenia. Inými slovami, je to veľký pokus o zlepšenie preventívnej medicíny.

 
Conrad (on bol kedysi súčasťou tímu, ktorý vyvinul lacné HIV testy na darovanú krv) pracuje na projekte už viac ako rok a už vybudoval veľký tím výskumníkov – tím tiež už zapísal 175 dobrovoľníkov. program – každý z nich sa vzdáva krvi, moču, slín a slz pre molekulárnu a DNA analýzu. Dobrovoľníci budú nakoniec nosiť monitorovacie zariadenia na sledovanie krvného tlaku, srdcovej frekvencie atď. Av určitom bode kontaktných šošoviek na monitorovanie glukózy, ktoré spoločnosť Google vyvíja. V priebehu mnohých rokov sa bude prijímať viac a viac dobrovoľníkov, z ktorých každý bude dopĺňať zozbierané údaje. Spoločnosť Google potom použije svoje pôsobivé zariadenia na vytváranie údajov, aby vytvorila zloženie toho, čo vyzerá zdravý človek, alebo naopak to, čo vyzerá, že sa pravdepodobne vyvinie ochorenie.

 
Projekt môže, samozrejme, vyvolať obavy o súkromie – kto bude mať prístup k všetkým týmto údajom a čo sa týka súkromia dobrovoľníkov? Spoločnosť si je vedomá pravdepodobných obáv a podnikla kroky na zabezpečenie toho, aby sa údaje zozbierané pre projekt nikdy nepoužili na žiadny iný účel. S počiatočnými údajmi sa bude zaobchádzať v súlade so zákonmi, ktoré chránia súkromie pacientov, nezávislými výskumnými zariadeniami, kde sa osobné údaje odstránia pred ich odovzdaním Conradovi a jeho tímu. Mohli by byť ľudia povinní podstúpiť rozsiahle fyzické cvičenia pred prihlásením sa do zdravotného poistenia s výsledkami porovnanými s výsledkami základnej štúdie?