Surfovať na internete sa dalo už s počítačmi, na ktorých sa teraz z chuti zasmejeme. Odporúčali sa typy, ktoré majú procesor minimálne z generácie 486, operačná pamäť RAM by mala mať aspoň 32 MB, kapacita hardisku by mala dosahovať okolo 500 MB a rozlíšenie obrazovky 800x 600. Ja viem, zasmiali ste sa. Dnes už predsa disponujeme o moc výkonnejšími a modernejšími zariadeniami, o to rýchlejšie a jednoduchšie sa pripojíme.

Na manipuláciu s internetom je ďalej potrebný prehliadač. Kedysi bola jediná, dnes už opäť smiešna varianta- Internet Explorer. Tento pionier má zásluhy na našich prvých webových zážitkoch, no predsa doba sa vyvíja a máme na výber lepšie alternatívy. Spomeniem napríklad Google Chrome, Mozilla Firefox, či Opera.

Samozrejme na pripojenie k sieti potrebujeme hlavne modem. Modem nám naskytne príležitosť pripojiť sa cez LAN, DSL, ISDN, či WI- FI. Zariadenie modem komunikuje určitou rýchlosťou. Preto je vhodné vyberať ten, ktorý dosahuje najvyššiu rýchlosť. Tieto zariadenia môžme deliť i na:

•        extrené, čiže vonkajšie– jedná sa o typickú skrinku s káblikom
•        interné, vnútorné-v tomto prípade ide o kratu, ktorá sa namontuje do nášho počítača

Ak zariadenia, napríklad v prvom prípade pomocu kábla, pripojíme k počítaču, náš operačný systém Windows pripojenie okamžite rozpozná a novšie typu Windowsu nás pripoja automaticky. Horšie to boli s prvými verziami, kedy sme sa museli pripájať manuálne. Napríklad vo Windows 98 SE, či Windows Millenium.
Ak si zakúpime modem a pripojenie, mali by sme ho mať zabezpečené svojim uživateľským menom a heslom. Zvyčajne nám tieto údaje vytvorí poskytovateľ pripojenia. Každý uživateľ má svoje špecifické heslo a meno, aby neprichádzalo ku konfliktom a problémom. Aj rôzne budovy, ako napríklad knižnice a kaviarne majú svoje wi- fi pripojenie. Avšak musíme zažiadať a prístupové heslo.